Veterná energia
Prečo veterná energia zaostáva?
Záujem o budúcnosť tých, ktorí prídu po nás, sa pretavuje aj do zmien v energetickom sektore. Naprieč všetkými štatistikami sa zaznamenáva pokles výroby elektriny z uhlia a plynu, ktoré nahrádzajú obnoviteľné zdroje energie (OZE). Priamoúmerne s poklesom využívania fosílnych palív tak začala klesať aj produkcia skleníkových plynov.
Podľa analýzy od Ember-u z roku 2023, ktorá je rozpracovaná v článku od zive.aktuality.sk, bol najväčší podiel elektriny na Slovensku vyrobený v jadrových elektrárňach (62,11 %). Druhé miesto v národnom mixe patrí hydroelektrárňam, ktorých podiel dosiahol 15,34 %. Biomasa sa dostala na 5,22 % a fotovoltike patrí len 2,07 %. Napriek nízkemu podielu solárnej energie (a minimálnej veternej) je zariadení na jej zachytávanie čoraz väčší počet. Podľa autora článku Mareka Pokrývku je dôvodom, pre ktorý rýchlejšie napreduje práve solárna, škálovateľnosť: „Kým v oblasti fotovoltiky pribúda okrem solárnych fariem obrovské množstvo malých a lokálnych zdrojov, veternú energetiku tvoria primárne veľké sústavy turbín. Súvisí s tým aj diametrálne odlišná náročnosť z hľadiska nákladov, projektov prípravy či získania povolení.“.
Na území Slovenskej republiky sa dosiať nachádzajú 2 veterné parky a ich počet sa nezvyšuje. Problémov je podľa odborníkov viacero, hoci výhody sú jasné. Okrem toho, že by krajinu posunuli bližšie k dosiahnutiu stanovených klimatických cieľov, zabezpečili by aj vznik nových pracovných miest a väčšiu energetickú samostatnosť. Podporila by sa tak slovenská ekonomika a mohli by sme sa rozprávať aj o znížení dovozu energií.
Ako informuje Energie-portal.sk , na podujatí SAPI Business Tuesday sa k spomaľovaniu rozvoja vyjadril Peter Socháň zo spoločnosti Envis. Tá sa zaoberá minimalizovaním vplyvov na životné prostredie v rámci rôznych činností a projektov. Háčik podľa neho spočíva najmä v tom, že doba rozsahu hodnotenia (ktoré určuje MŽP) nie je stanovená v zákone. SAPI za časovým sklzom výstavby vidí okrem pomalšieho rastu povoľovacích procesov aj vymedzenie dvoch nových akceleračných zón. No a všetky tieto omeškania majú vplyv nie len na investorov, ale aj na našu energetiku.
Okrem toho, Slovensku sa ešte celkom nepodarilo prispôsobiť tomu, aby sme mohli vietor viac využívať na výrobu elektriny. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vidí problém v technických kapacitách prenosových sústav. Ich výstavba, príp. posilnenie si vyžadujú väčšie množstvo času ako samotná realizácia výstavby veterných (aj solárnych) elektrární. Či a kedy sa všetky tieto bariéry odstránia, je zatiaľ otázkou, ktorá sa, veríme, v blízkej budúcnosti vyrieši k spokojnosti všetkých zúčastnených strán.
